EUROOPTIK - Úvodná stránka
ÚVOD PRODUKTY SLUŽBY FOTOGALÉRIA ČLÁNKY KONTAKT

 

Stavba a funkcia ľudského oka

Oko ako zrakový analyzátor je z praktického hľadiska najdôležitejším ľudským zmyslom. Získavame ním väčšinu informácií. Vidieť znamená vnímať okolitý svet. Stratou alebo poškodením zraku si človek uvedomuje jeho dôležitosť.

Častejšie než najťažšie poškodenie funkcie oka – slepota, sú refrakčné chyby oka.

Zrakový orgán (organum visus) pozostáva z dvoch častí. Sú to: Očná guľa (bulbus oculi) so zrakovým nervom (musculus opticus) a prídatných orgánov (organa oculi acessoria).
Prídatné očné orgány sú:

  • svaly očnej gule (musculus bulbi)
  • obočie (supercilium)
  • viečka (palpebrae)
  • spojivka (tunica conjuktíva)
  • slzný aparát (apparatus lacrimalis)

Stavba ľudského oka

Celý tento zrakový orgán okrem vyšších zrakových dráh a centier je uložený v očnici (orbita), v kostennej schránke tvaru štvorbokej pyramídy.

Vlastná očná guľa (bulbus oculi) je pevná väzivová schránka guľového tvaru o priemere asi 24 mm, ktorá je v prednej časti viac vyklenutá. Rozoznávame na nej dve časti : stenu očnej gule a obsah očnej gule.

Stenu očnej gule tvoria tri na seba nasadajúce vrstvy.

Povrchová väzivová vrstva
je v predu tvorená rohovkou (cornea) zaberajúcou jednu šestinu obvodu, čo je vlastne jedna dvanastina povrchu. Je to priehľadné bezcievné tkanivo takmer kruhového tvaru, ktoré svojím obvodom v mieste limbu prechádza v bielko.

Bielko
(scléra) je nosná konštrukcia bulbu, chraniaca vnútroočné tkanivo. Je to tuhá väzivová blana mliečnobielej farby zaberajúca päť šestin obvodu očnej gule.

Stredná cievnatá vrstva
je uveálny system, ktorý sa skladá z troch častí:

  • choroidea
  • corpus ciliare
  • iris

Celkovo ma úvea funkciu: vo výžive oka, termickú, optickú (funkcia fotografickej komory Riasnaté teliesko (corpus ciliare) je prstencový útvar trojuholníkového prierezu zodpovedajúceho za tvorbu komorovej vody a uplatňujúceho sa  v aktívnej zložke akomodácie.

Dúhovka (iris) je kruhovitý útvar v strede s otvorom (zornica), ktorá plní úlohu optickej clony. Reguluje prístup svetla do oka.

Cievnatka (choroidea) je cievnatá blana zabezpečujúca výživu očnej gule.

Vnútorná nervová vrstva má dve časti. Sú to slepá časť sietnice (pars cocea serrata) oddelená zubatou čiarou (ora serrata) od optickej časti sietnice (pars optica retinae).

Sietnica (retina) obsahuje svetlocitlivé elementy (tyčinky a čapiky), nervové a podporné bunky s vláknami, ktoré umožňujú vnem svetla. Na sietnici sa nachádza časť najostrejšieho videnia – žltá škvrna (macula lutea) uprostred ktorej je viditeľná jamka (fovea).

Obsahom očnej gule sú: komorová voda (humor aquosus), číra bezfarebná tekutina vyplňajúca prednú a zadnú očnú komoru (camera anterior bulbi, camera posterior bulbi).

Šošovka (lens crystalina) je sklovito priehľadná bikonvexná šošovka, zadná plocha viac zakrivená než predná. Šošovka je vo svojej polohe upevnená závesným apaprátom (zonula ciliaris).

Sklovec (corpus vitreum) je sklovito priehľadná rôsolovitá hmota. Neobsahuje bunky, cievy ani nervy.